Power of Family - Zistenia

Harry už viac nemusel zostať u Dursleyovcov. Už sa pomaly blížil koniec Júla. O pár dní ho čakali skúšky z premiestňovania. On však už vedel, že na ne nepôjde. Vedel, ako sa má premiestňovať a pochyboval, že v končinách do ktorých sa dostane pri hľadaní Voldemortových horcruxov, bude ministerstvo kontrolovať premiestňovanie. So sebou si vzal iba prútik, metlu a nejaké peniaze, ktoré mu ešte v kufri zostali. Keď schádzal dolu schodmi, Dursleyovci naňho vrhali prekvapené pohľady.
"Ty niekam ideš?" opýtal sa strýko Vernon. Harry sa otočil a pozrel mu do očí.
"Odchádzam a už ma pravdepodobne nikdy neuvidíte," povedal chladne. Vernon sa spokojne zaškeril.
"Výborne. Nemal si však viac vecí z tej odpornej školy?" opýtal sa a pri zmienke o Rokforte sa zatváril zhnusene.
"Ak si myslíš, že ti to tu budeme skladovať..." začal výhražne.
"Ja už tými vecami a miestom nemám nič spoločné. Robte s nimi, čo chcete," povedal Harry.
"Zničíme ich," povedala Petunia, ktorá práve vyšla z obývačky. Harry prikývol. Vernon sa zatváril prekvapene. Nečakal, že Harry bude súhlasiť so zničením tých vecí. Harry sa mu otočil chrbtom a bez pozdravu vyšiel z dverí. Prešiel pár krokov po ulici a spolu s prútikom a metlou sa premiestnil do Godrikovej úžľabiny k domu svojich rodičov.
Ten istý deň. Večer.

James sa večer vybral do Zašitej uličky získať nejaké informácie. Prešiel niekoľko hostincov, ale nikde sa nič nedozvedel. Nakoniec si povedal, že pôjde k Borginovi a Burkesovi. Vedel, že ak sa bude chcieť od Borgina niečo dozvedieť, tak mu bude musieť obnoviť spomienky na seba. Samozrejme iba za predpokladu, že jeho ľudia splnili jeho príkazy a vymazali mu spomienky. Vstúpil do obchodu. Borgin ani nezdvihol zrak a tak James pristúpil k pultu. Borgin konečne zdvihol zrak.
"Á pán Potter. Vitajte. Čakal som na vás,"
"Takže moji ľudia mu nevymazali spomienky. Jemu a ktoviekoľkým ďalším," preblesklo mu hlavou.
"Nebojte sa pán Potter. Vaši ľudia odviedli svoju prácu dobre vtedy mi naozaj vymazali spomienky na vás, lenže prednedávnom ma navštívil niekto, kto mi ich obnovil," povedal Borgin, akoby čítal jeho myšlienky.
"Kto vám obnovil spomienky?" opýtal sa James chladne.
"Neviem. Túto informáciu mi ten človek vymazal z pamäte," James len prikývol a pokračoval v otázkach.
"Neviete, kde by som mohol nájsť nejakých služobníkov Temného pána?" Borgin sa zamyslel.
"Väčšina je v sídle Temného pána, ale niektorí sú v Azkabane,"
"Ktorí sú v Azkabane?" prerušil ho James.
"Neviem o všetkých, ale napríklad Lucius Malfoy," odvetil Borgin vyhýbavo. James prikývol a odišiel. Pri dverách zastal a otočil sa. "Oblivio!" vykríkol. Borginovi sa zahmlil zrak. James mu vymazal spomienku na ich rozhovor. Pre istotu.
Harry sa premiestnil do nejakej dediny. Okamžite vedel, že je tu správne. Cítil to. Nejaká vnútorná intuícia mu to našepkávala. Chvíľu blúdil po dedine, keď sa zrazu dostal k ruinám akéhosi starého domu. Cítil, že toto bol dom jeho rodičov. Nezostalo z neho vôbec nič. Kúsok za domom bol záhrada a neďaleko nej bol les. A tesne pred domom boli dva náhrobné kamene. Harrymu zovrelo hrdlo, keď na nich uvidel mená svojich rodičov. Dlhú chvíľu tam len stál a hľadel na mená svojich rodičov vyryté v kameni. Zrazu mu zišla na um bláznivá myšlianka, že by tie hraby boli prázdne a jeho rodičia by žili. Chvíľu premýšľal, či sa nejako nedá zistiť, či je v hrobe niekto pochovaný. V tom si uvedomil, na čo to vlastne myslí a takmer sám sebe vynadal za to, že nad takými vecami vôbec rozmýšľa. Rozhodol sa, že sa poobzerá v tých ruinách. Z domu už nezostalo nič, ale vchod do pivnice sa zdal neporušený. Skúsil potiahnuť kľučku a zistil, že dvere nie sú zamknuté. S búšiacim srdcom vstúpil. Hneď na chodbe zdesene zastal, pretože počul dva hlasy, ktoré dobre poznal!